Ako sme povedali vyššie, dnes si často zamieňame ciele a prostriedky, obsah a formu, príčiny a následky – a riešenia sú tým poznačené (presnejšie povedané – pokazené).

Dobrou ukážkou je svet informačných technológií a tu prebiehajúci nekonečný zápas vírov a antivírov, bezpečnostných dier a ich zneužití, firewall-ov a útokov, a pod. Uvedomujeme si, koľko zdrojov, energie, času a financií vynakladáme napr. len na bezpečnosť systémov? A aká je účinnosť a rentabilita toho?

Prečo je tomu tak a čo s tým? Mnohí sú presvedčení, že je to príliš komplexný a zložitý problém, že jednoduchý recept neexistuje, že musíme neustále zdokonaľovať a rozvíjať našu techniku – a pritom je podstata jednoduchá: Môže technika nahradiť (etiku) človeka?

Napr. už Konfucius učil, že „nanútená ale nie prijatá etika nefunguje“. Čiže ani to najlepšie a najdokonalejšie technické riešenie negarantuje, že bude stačiť – ináč povedané, investície do rozvoja techniky a technológií sú v konečnom efekte nerentabilné.

Historické skúsenosti ukazujú, že najúčinnejšie a najistejšie „investície“ sú do výchovy a vzdelávania, s cieľom dosiahnuť komplexný a harmonický rozvoj osobnosti a najmä charakteru čo najväčšieho počtu ľudí. Čiže nepreferovať počítačové zručnosti, ale vrátiť sa k tomu najdôležitejšiemu pre život človeka – slušnosti, morálke, ľudskosti. Lebo tiež mnohí mudrci upozorňovali, že ak rozvoj zručností a schopností nejde ruka v ruke s rozvojom etiky človeka, takýto rozvoj zákonite prináša človeku viac škody ako osohu.

Skúsme sa zamyslieť a prekalkulovať, či by miliardy investované do dátových centier či umelej inteligencie nepriniesli lepší efekt, keby sme ich investovali do rozvoja systémov výchovy a vzdelávania? ALE nie na nákup nových počítačov či superpočítačov, ale posilnenie faktického rozvoja ľudských schopností v človeku – empatie, schopnosti naozaj rozumieť sebe samému aj ľuďom okolo, nezištnosti, šľachetnosti – jednoducho toho, čo robí človeka Človekom (k čomu techniku vlastne ani nevyhnutne nepotrebujeme).

Človekom, ktorý dokáže žiť aj bez závislosti na sociálnych sieťach, počítačoch, Internete či umelej inteligencii; ktorý nielen chápe že „technika má byť dobrý sluha, nie zlý pán“, ale aj podľa toho koná a žije. A toto rozvíjať už odmalička a celoživotne.

A aj pri tom môže Interlingua zohrať významnú úlohu, napr. pri výmene skúseností a poznatkov po celom svete, koordinácii úsilia a pod.